Rozhodnutia
-
27.12.2012
4 Cdo 273/2010 - o 405,23 eur s prísl.
Občianskoprávne kolégium -
16.05.2012
3 Ndt 7/2012 - odňatie a prikázanie veci
Trestnoprávne kolégium -
15.05.2012
1So/6/2012 - zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, § 70/1, § 72/1 písm. f
Správne kolégium -
15.05.2012
1Sžr/21/2012 - § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon
Správne kolégium -
15.05.2012
1So/3/2012 - procesné - § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení § 70, § 71
Správne kolégium
ŠIESTA ČASŤ
Senát najvyššieho súdu
Článok 31
Základné ustanovenia o senáte
- Senát je kolektívny orgán najvyššieho súdu s rozhodovacou a ďalšou právomocou vo veciach výkonu súdnictva vyplývajúcou zo zákona.
- Senát je zložený zo sudcov a platne sa môže uznášať len za prítomnosti všetkých členov senátu.
- Každý člen senátu je pri rozhodovaní povinný hlasovať.
Článok 32
Rozhodovacia právomoc senátu
Rozhodovacia právomoc senátu
-
V rámci svojej rozhodovacej činnosti senát
a) rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam súdov,
b) preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak,
c) rozhoduje v ďalších prípadoch ustanovených zákonom. - Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
- Osobitný zákon ustanovuje, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec poverený sudcom.
- Senát rozhoduje väčšinou hlasov jeho členov.
- Senát môže v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa príslušných predpisov návrh na začatie konania o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
- V dovolacom konaní sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, ak to predpisy o konaní pred súdom dovoľujú, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a doručilo účastníkom ( § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku ).
Článok 33
Ďalšia právomoc senátu
Ďalšia právomoc senátu
-
Na podklade poznatkov z vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej činnosti súdov senát
a) navrhuje vhodné právoplatné rozhodnutia na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
b) upozorňuje predsedu kolégia na prípady, v ktorých došlo k rozdielnemu výkladu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach súdov. - Na základe uznesenia kolégia alebo pléna senát pripravuje podklady pre správu najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre podnety na novú právnu úpravu.
- Veci patriace do inej právomoci senátu a veci organizačnej a konzultačnej povahy prerokúvajú členovia senátu na pracovných zasadnutiach, ktoré zvoláva a vedie predseda senátu; na tieto zasadnutia sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona a tohto rokovacieho poriadku o prejednávaní a rozhodovaní veci.
Článok 34
Predseda senátu
Predseda senátu
- Na čele senátu je predseda senátu. Ak je v senáte viacero sudcov vo funkcii predsedu senátu, činnosť senátu organizuje a riadi predseda senátu, o ktorom to určuje rozvrh práce; zastupuje ho vždy predseda senátu uvedený v rozvrhu práce na druhom mieste.
- Predseda senátu organizuje prácu v senáte, dbá o včasné a plynulé vybavovanie agendy zverenej senátu, o dodržiavanie sudcovskej etiky a dôstojnosti pri súdnom pojednávaní.
- Predseda senátu sa stará o rovnomerné zaťaženie jeho členov. Rovnomerným zaťažením sa rozumie prideľovanie vecí spôsobom, ktorý zohľadňuje nielen počet prideľovaných vecí, ale aj ich obťažnosť.
- Prácu v senáte zadeľuje predseda senátu spôsobom vopred prerokovaným s členmi senátu. Pridelenie vecí odchylne od tohto spôsobu predseda senátu odôvodní členom senátu.
- Predseda súdu vymenuje sudcu do funkcie predsedu senátu na základe výsledkov výberového konania, po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady a po vyjadrení kolégia, v ktorom má sudca vykonávať funkciu predsedu senátu.
- Predsedu senátu možno z funkcie odvolať len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.
- Predsedu senátu uvoľní predseda súdu z tejto funkcie najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie predsedu senátu. O konkrétnom dni uvoľnenia rozhoduje predseda súdu.
- Ak požiada o uvoľnenie z funkcie predseda senátu, ktorý je zároveň predsedom kolégia, vychádza sa z toho, že podaním žiadosti o uvoľnenie z funkcie predsedu senátu postupom podľa odseku 7 sa zároveň vzdáva aj funkcie predsedu kolégia.
- Právo vykonávať funkciu predsedu senátu zaniká sudcovi dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie predsedu senátu.
- Predseda senátu nie je orgánom správy najvyššieho súdu.
Článok 35
Disciplinárne senáty
Spôsob ustanovenia disciplinárnych senátov, ich zloženie, pôsobnosť a postup v disciplinárnom konaní upravuje osobitný predpis.


